Raz do tejto krajiny prišiel cudzinec a nestačil sa čudovať, že cisár chodí nahý. Povedal to cisárovým úradníkom,  aby zjednali nápravu. Nestalo sa. Ľudia ho ale vypočuli a začali sa zaujímať, prečo ich cisár chodí nahý. Keď sa to jeden z krajčírov dozvedel, trocha sa vyľakal.

Išiel za priateľom, ctihodným sudcom s prosbou: „Zakáž cudzincovi rozprávať zlé chýry o našom vládcovi, nakoniec ľudia prídu na to, aké darebáctvo som s kamarátmi vyparatil..." „Nemôžem", povedal sudca, "v našej krajine môže každý slobodne rozprávať, ale ja niečo vyhútam."

Na druhý deň sudca nariadil cudzincovi: „Z moci môjho úradu ti zakazujem rozprávať o cisárových šatách." Ako predpokladal, všetci ľudia sa tomu začudovali a cudzinec sa ohradil: „V tejto krajine môže každý slobodne rozprávať." Sudca sa iba pousmial a prísne pokračoval: „Ľudia môžu slobodne rozprávať, ale nesmú si robiť prieky a tvoje reči sa priečia môjmu priateľovi krajčírovi, preto ti ich zakazujem.."

Chcel som napísať rozprávku, ale nepodarilo sa mi to. Každá rozprávka musí mať šťastný koniec a ja veru neviem, ako toto skončí...